Pestovanie hrušiek od A po Z

Hrušky sú obľúbeným ovocím vďaka svojej nezameniteľnej aromatickej chuti, a tiež vysokým obsahom zdraviu prospešných látok. Poradíme vám, ako ich správne pestovať!

TEPLO A VÝŽIVNÉ PÔDY

Hruška obyčajná (Pyrus communis), náš domáci strom, sa v porovnaní s jabloňou vyznačuje vyššími nárokmi na teplo. Patrí medzi stredne teplomilný druh, ktorý najlepšie prosperuje na dobre chránených stanoviskách. Vhodné sú teplé a stredne teplé lokality s priemernou ročnou teplotou pohybujúcou sa medzi 7,5 až 9°C.

Hrušky obľubujú ľahké, humózne, hlinito-piesčité pôdy. Pri pestovaní sa úplne vyhýbame studeným ílovitým pôdam, ktoré hruška znáša veľmi zle. To sa následne prejavuje vytváraním slabých letorastov a zlého rodivého dreva. Aby sme hruške dopriali čo najoptimálnejšie podmienky, je vhodné každoročne pôdu na mieste pestovania vylepšiť kompostom.

Zaujímavosťou je, že hruška pestovaná na plytkých pôdach, ktoré sú navyše studené a premokrené, zvykne vytvárať v dužine sklerenchymatické bunky, pripomínajúce kamienky. V prípade piesčitých pôd je problémom ich nízka schopnosť udržať vlahu.

PODPNÍK AKO URČUJÚCI FAKTOR

Z hľadiska pH pôdy je potrebné si uvedomiť, na akom podpníku je hruška pestovaná. V prípade pôd s prirodzene vysokou hodnotou pH môžeme siahnuť po hruškách, ktoré sú pestovné na podpníku semenáča hrušky. Hrušky s dulovým podpníkom prosperujú na slabo kyslých až neutrálnych pôdach. Vysoký obsah vápnika v pôde je vo všeobecnosti príčinou vzniku chloróz a celkového chradnutia rastliny. Rozdiel medzi hruškami štepenými na dulových podpníkoch a podpníkoch semenáčov hrušiek spočívajú tiež v samotnom vzraste stromu. Hrušky na dulovom podpníku sú svojím vzrastom výrazne menšie.

VYSAĎTE SI ASPOŇ DVE ODRODY

Pri hruškách nezabúdajme, že ide o zväčša cudzoopelivé rastliny. Keďže odrody, ktoré sú u nás najviac pestované patria medzi cudzoopelivé, je nevyhnutné zabezpečiť si aspoň dve rozličné odrody, ktoré sa vyznačujú kvitnutím v rovnakom čase. V prípade, že sú hrušky opelené vlastným peľom, dochádza často ku partenokarpii. Obzvlášť náchylnými na tento jav sú odrody ´Konferencia´ a ´Williamsova´. Vzájomná inkompatibilita odrôd je iba výnimočným javom, napríklad v prípade odrôd ´Williamsova´ a ´Esperenova maslovka´. Triploidnými odrodami sú napríklad ´Pastornica´, ´Lucasova´, ´Špinka´ a ´Dielov maslovka´. Tieto odrody preto nie sú vhodnými opeľovačmi.

NIEKOĽKO KROKOV K BOHATEJ ÚRODE

Aby sme boli odmenení bohatou úrodou, je dôležité nepodceniť dostatok vlahy a živín v pôde. Tie majú priamy vplyv na vitalitu rastliny, a následne aj na veľkosť a kvalitu plodov.

Hrušky obľubujú hnojenie organickým hnojivom, ktoré sa do pôdy uvoľňuje postupne. Organické hnojenie dopĺňame aj minerálnym, ideálne vo forme listovej výživy. Hrušky sú vo všeobecnosti náročné na dostatok draslíka, fosforu a horčíka. O závlahu počas sezóny dbáme najmä v suchších rokoch.

Pri starostlivosti o hrušky nezabúdame na prebierku plodov. Hrušky sú typické tým, že prebierku vykonávame už do troch týždňov po odkvitnutí kvetov. V tomto čase je rozdiel medzi plodmi už dobre badateľný.

TVAROVANIE KORUNY

Výsadba mladej hrušky sa nijako nelíši od výsadby väčšiny ovocných stromov. Mimoriadne dôležitý je rez po vysadení, ktorý následne ovplyvňuje úspešné ujatie hrušky, a tiež jej správny tvar. Hrušky majú tendenciu vytvárať vertikálnu korunu. Otvorenie takejto vertikálnej koruny zabezpečíme vyväzovaním výhonov a dvojstupňovým sektorovým rezom.

Základom dvojstupňového sektorového rezu je rez minuloročných výhonkov na vnútorný púčik. Dosiahneme tak silný vertikálny výhon vyvinutý z vnútorného púčika, a tiež aj lepšie odklonený sekundárny výhonok z vonkajšieho púčika, smerujúci von z koruny. V letných mesiacoch, keď dôjde k čiastočnému zdrevnateniu daných výhonkov, pristúpime k odstránime vertikálneho výhonu.