Ako si dopestovať zdravé a mimoriadne chutné figy?

Nie je žiadnou novinkou, že figovník je možné dopestovať aj v našich podmienkach. Zdravím nabité figy môžeme konzumovať čerstvé, no sú vhodné i na sušenie, alebo na prípravu lahodnej marmelády. Vypestujte si figovník spolu s nami a tešte sa z každoročnej bohatej úrody plnej vitamínov.

ÚRODA V DVOCH VLNÁCH

Figovník (Ficus carica) je opadavý strom, ktorý patrí do čeľade morušovitých (Moraceae). Jeho domovom je Ázia, no s úspechom ho môžeme pestovať aj u nás, najmä na teplejších a chránených miestach. Vo všeobecnosti sú známe tri skupiny odrôd, a to adriatická, Smyrnská a San Pedro. U nás sa pestujú odrody z prvej skupiny, ktoré nevyžadujú opelenie.

Figovník pestujeme vo forme väčšieho kra, ktorý dorastá do výšky maximálne 3 m. Jeho výhodou je, že už v druhom roku po výsadbe je schopný rodivosti, pričom plodí naozaj bohato a spoľahlivo. Plody sa vyvíjajú z kvetov, ktoré sú špecifické tým, že kvitnú vo vnútri púzdrovitého útvaru. Z neho sa následne stáva obal súplodia.

Odrody, ktoré sa pestujú v našich končinách sú charakteristické dvoma vlnami rodivosti. Prvej úrody sa dočkáme začiatkom leta, dozrieva na minuloročných výhonoch. Druhá vlna úrody dozrieva na letorastoch, charakteristická je väčším množstvom plodov, avšak dobre dozrie iba v chránených oblastiach. Ak pestujeme figovník v kontajneri, plody sa na zimu pri prenesení do interiéru zastavia v raste a dozrú v budúcom roku.

POZITÍVNY ÚČINOK FÍG NA NAŠE ZDRAVIE

Figy majú priaznivý vplyv na naše zdravie, obsahujú vitamín A a C, tiež pektín, vápnik, fosfor, organické kyseliny či sušinu. Pomáhajú napríklad pri chudokrvnosti a zápche. Obsah cukrov dosahuje v surovom stave až 25%, ide najmä o obsah fruktózy a glukózy. Ak sa rozhodneme figy vysušiť, obsah cukrov sa zvýši až na 50%.

Hmotnosť jednej figy dosahuje v priemere 50 až 60 g, no v závislosti od odrody môžu vážiť až 200 g. Od odrody závisí aj samotné sfarbenie plodov, ktoré môžu byť žlté, fialové, červené, zelené alebo hnedé. Figy môžeme konzumovať v čerstvom stave, môžeme ich tiež vysušiť, grilovať alebo z nich pripraviť džemy či marmelády.

NA PÔDU JE FIGOVNÍK NENÁROČNÝ

Figovník môžeme pestovať v nádobe na terase, alebo vo voľnej pôde. Pri prvom spôsobe pestovania môžeme rastlinu počas zimných mesiacov preniesť do interiéru, nevýhodou však je, že figovník nevyužije svoj plodivý potenciál naplno a my nedosiahneme takú veľkú úrodu, ako pri pestovaní vo voľnej pôde. Ak sa rozhodneme pre tento spôsob pestovania, je tiež nevyhnutné myslieť na pravidelné hnojenie, zalievanie a presádzanie tak, aby nám rastlina prosperovala.

Vhodným miestom na prezimovanie rastlín sú napríklad pivnice alebo nevykurované chodby, dôležité je, aby sa teplota v týchto miestach pohybovala okolo nuly. Je potrebné myslieť na príležitostnú zálievku a v prípade, že teplota klesne pod nulu, obaliť nádobu izolačným materiálom. Vhodný je napríklad molitan alebo polystyrén. Takýmto úkonom predídeme nechcenému poškodeniu koreňovej sústavy.

Pri pestovaní vo voľnej pôde volíme chránené stanoviská, ideálne na južnej strane domu, rastlina dobre zvláda aj slnečný úpal. Z hľadiska pôdnych pomerov je figovník nenáročný, vyhovujú mu predovšetkým hlbšie, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Počas jarných a letných mesiacov myslíme na to, že figovník potrebuje dostatok vlahy. V období dozrievania plodov obmedzíme zálievku na minimum, nakoľko nadbytok vody v tomto období spôsobuje praskanie plodov, a tiež ich slabú cukornatosť.

VÝSADBA SA NELÍŠI OD INÝCH OVOCNÝCH DREVÍN

Pri výsadbe novo zakúpenej rastliny postupujeme klasickým spôsobom, ako pri bežných ovocných druhoch. Vzhľadom na to, že figovník u nás pestujeme vo forme kra, nie je potrebné zapracovanie oporných kolov či drôteniek.

Aj keď bolo pôvodne možné pestovať figovník iba v teplých oblastiach Slovenska, dnes už si môžeme vďaka šľachteniu nových odrôd vysadiť figu aj v chladnejších častiach našej krajiny. Figovník znesie mrazy do -15°C bez známok poškodenia, pričom mrazy okolo -20°C sú schopné poškodiť aj staré drevo. S pribúdajúcim vekom sa schopnosť rastliny odolávať mrazom stále zvyšuje.

V prípade severnejších oblastí Slovenska môžeme figovník pestovať tiež v nádobe, ktorú počas vegetačného obdobia zapracujeme do zeme. Na zimu túto nádobu vyberieme, a prezimujeme rovnakým spôsobom, ako pri rastlinách pestovaných na terasách či balkónoch.

V prvých rokoch od vysadenia je nevyhnutné dbať na dôkladnú zimnú prípravu. Výhony sa odporúča spojiť, pričom z nich vytvoríme jeden trs, ktorý zviažeme. Následne je vhodné figovník obaliť napríklad jutovinou, ktorá rastlinu ochráni pred poškodením.

Zakorenenú rastlinu môžeme prihnojiť organickým hnojivom, použiť môžeme vyzretý kompost, kravský hnoj alebo slepačí trus. Takýto spôsob hnojenia, ktorý je bohatý na dusík aplikujeme iba v jarných mesiacoch, v letnom období použijeme vhodnejšie fosforečné alebo draselné hnojivá. Výhodou figovníka je aj dobrá odolnosť voči chorobám a škodcom.

REZOM K SPRÁVNEMU TVARU A LEPŠEJ RODIVOSTI

Figovník veľmi dobre reaguje na rez, má schopnosť dobrej regenerácie, takže zvládne aj hlbšie zásahy. Pravidelným rezom mu zabezpečíme pevný rast a dobre rozloženú kostru, navyše sa tak vyhneme zbytočne dlhým výhonom. Figovník zároveň najlepšie rodí na kratších výhonoch druhého stupňa. Dobrú rodivosť dosiahneme aj odstraňovaním starého dreva, zahusťujúcich a neperspektívnych výhonov. Ideálnym tvarom kra je tvar kalicha, kedy sa nám rastlina otvára smerom dohora. Takýto tvar dosiahneme pri reze výhonov na prevod.