Dula – voňavý poklad našich záhrad

Kto by nepoznal dulu? Aj keď jej pestovanie v dnešnej dobe nie je rozšírené tak, ako napríklad pestovanie hrušiek či jabloní, jej charakteristická vôňa a vzhľad plodov sa nedá s ničím pomýliť.

Kedysi bola dula súčasťou mnohých záhrad, vyrábalo sa z nej napríklad lahodné želé alebo sa jej aromatické plody  umiestňovali do šatníkov, kde zároveň pôsobili ako odpudzovač molí. Aj keď je v súčasnosti dula skôr raritou, z vysadenia tohto malebne pôsobiaceho stromu sa budete určite tešiť dlhé roky.

ATRAKTÍVNY VZHĽAD

Dulu je vhodné pestovať vo voľnom pestovateľskom tvare, kedy má možnosť vyniknúť jej harmonicky pôsobiaci habitus. Dorastá približne do výšky 6 m, pestuje sa vo forme menšieho stromu alebo väčšieho kra.

Listy sú tmavozelené, pekne tvarované, pričom kvety majú pre naše záhrady skutočný estetický prínos. Sú jemne ružovkasté a veľké až 5 cm. Plody sú sírovožlté, výrazne aromatické. Môžu byť guľatého alebo podlhovastého tvaru a dosahujú hmotnosť až 1 kg.

Plody sú vhodné na výrobu želé, džemov, vína alebo muštov. Väčšina odrôd síce nie je vhodná na priamy konzum, no napríklad odroda ´Miagkoplodnaja´ je jedlá už v surovom stave.

AKO MARHULE ČI BROSKYNE

Pre pestovanie duly sú ideálne teplé lokality, teda také, ktoré vyhovujú aj marhuliam a broskyniam. Aj keď dula znesie mrazy do -30°C, keby sme ju pestovali v chladných oblastiach mohlo by sa stať, že nám jej plody nebudú schopné dozrieť.

Vyžaduje lokality, s dostatočne dlhým vegetačným obdobím, na ktorých teploty nepoklesnú pod -15°C. Plody zbierame približne v októbri, a ak by v tomto období prišli prvé mrazíky, znehodnotili by sa zhnednutím.

VHODNÉ PESTOVATEĽSKÉ PODMIENKY

Dula je plytko koreniaci strom, ktorému je vzhľadom na jeho citlivosť na chlad vhodné nastielanie pôdy aspoň v období zimy. Aj keď nám dula zarodí aj v suchých, menej úrodných pôdach, úplne nevhodné sú pôdy studené a premokrené.

Pre úspešné pestovanie zabezpečíme dule humózne, teplé pôdy bohaté na živiny. Vyhýbame sa pestovaniu vo vápenatom prostredí, ktoré by mohlo byť príčinou listovej chlorózy. Ak však nemáme na výber, je nutné ju pravidelne v takýchto podmienkach prihnojovať železitým a dusíkatým hnojivom. Hnojivá aplikujeme priamo na listovú plochu.

Dulu sadíme najlepšie na jar, na slnečné a teplé stanovisko. Keďže je plytko koreniaca, mladé stromy sú náchylné na vyvrátenie. Aby sme sa vyhli zbytočným komplikáciám, je vhodné mladú dulu počas prvých rokov pestovania vyväzovať k oporným kolom.

Na vlahu je dula nenáročná, dobre znáša aj sucho. V mesiacoch intenzívneho sucha je však vhodné ju zavlažovať. Dbáme na to, aby rastlina v prvých rokoch od vysadenia nepreschla.

Už druhý rok po výsadbe je schopný mladý stromček zakvitnúť. Výhodou je, že kvitne pomerne neskoro, zhruba v polovici mája. Vyhneme sa tak ohrozeniu kvetov neskorými jarnými mrazmi.

Na škodcov či choroby je dula vysoko odolná, na jej pestovanie vo všeobecnosti nepotrebujeme takmer žiadnu chemickú ochranu. Pri chladných a daždivých jesenných mesiacoch hrozí napríklad monilióza, na ktorú sú však na trhu dostupné rôzne prípravky.

REZ A TVAROVANIE

Dula veľmi dobre znáša rez, takže je vhodná aj na pestovanie v zahustených výsadbách a intenzívnych pestovateľských tvaroch, ako napríklad štíhle vreteno.  V záhradách je najbežnejšie pestovanie vo voľnom pestovateľskom tvare. Z hľadiska rezu ide o nenáročný strom, je takmer rovnaký ako pri hruškách či jabloni.

Bez rezu dula vytvorí riedku, kríkovito pôsobiacu korunu. Ak chceme podporiť rozkonárenie koruny, môžeme tak učiniť skrátením silnejších výhonov. Keďže je však drevo mladých výhonkov citlivé na mráz, je vhodné dulu rezať až v jarných mesiacoch.